„Hodina každá pás v čelo ryje“

Nám,  ktorí sme takmer imobilní, v druhú adventnú nedeľu pri spoločnej Večeri Pánovej nebolo treba spočítať tie pásy. Odzrkadlili sa od minulého roku ešte viac v neistej chôdzi, ale aj v o to väčšej  túžbe stretnúť sa so svojimi sestrami a bratmi.

Nestretli sme milú Danku Madarászovú, ktorá nás pred rokom potešila prúdom veršíkov naučených ešte v základnej škole. Prosíme Pána Boha o pomoc pri uzdravovaní tých bolestivých pásov nielen na jej čele, ale aj na nohách.

Tohto roku nás obdaril svojimi básňami (o

láske, o Vianociach) náš brat Daniel Šovc, ev. a. v. farár na dôchodku. Patrí mu za ne úprimná vďaka.

S pozornosťou sme si vypočuli zamyslenie o seniorskom veku v podaní Jolanky Makovicovej a samozrejme my, čo sme okrem stretnutia s bratmi a sestrami prišli aj na Pánov hod, v hĺbke svojej duše sme vyznávali svoje hriechy a v pokore verili, že nám bude odpustené.

Po tomto hodovaní sme pokračovali aj vo fyzickom hodovaní pri výbornej kapustnici a pochutnávaní si na dobrotách, prinesených ochotnými sestrami. Výborná a chutná kapustnica vyvolávala vo mne dojem,  že je prihriata tá vlaňajšia. Spomínam si totiž na staré slovenské príslovie o kapuste, ktorá je chutnejšia po každom prihriatí.

Tak ako sa na každé stretnutie veriacich kresťanov patrí, nechýbal ani spev piesní z Evanjelického spevníka.

Ďakujeme Ti, Pane Bože, za ochotné se

stry a bratov, zabezpečujúcich takéto stretnut

ia a každú chvíľku, strávenú v Tvojom me

ne.

Ľ. Jancíková