Znovu zrelší

Stretli sme sa v tretiu adventnú nedeľu pri spoločnom stole, ktorý nám poslúžil na prijatie Večere Pánovej a realizáciu debaty o tom, ako sme od vlaňajšieho roku vyzreli. Toto podujatie patrí k peknej tradícii nášho cirkevného zboru, kedy máme možnosť my, nielen zrelší, ale aj boľavejší zdieľať svoje radosti i starosti so seberovnými ale i s tými, čo radi podajú svoju pomocnú ruku k tomu, aby nám spolu bolo dobre. Tí navarili výbornú kapustnicu a pohostili nás pečivom od výmyslu sveta. Tak teda: Bolo nás dohromady 33 vrátane Daniela – najmladšieho člena nedeľňajšej spoločnosti. Mužov bolo 10, 11 členov spevokolu, ktorí svojimi  hlasmi navodili atmosféru vianočného času. Nádherne zapadol do programu umelecký prednes básne o životnej jeseni v podaní sestry Milky. Pozornému uchu neunikol prúd rýmom viazaných slov v podaní sestry Madarászovej, ktorá si akoby zázrakom drží v pamäti básničky, naučené už veľmi dávno v škole, alebo v kruhu sestier a láskavej mamičky. Pre zaujímavosť, spomenutá sestra napriek tomu, že je Levičanka, má korene v Horši, v ktorej sa narodila aj nebohá pani Terézia Mojžišová, ktorej básničky som asi pred piatimi rokmi zverejňovala v našom Zborovom liste. Za dary týchto dní ďakujeme nášmu Pánovi a v modlitbách prosíme o lásku a čas podobného stretnutia v budúcom roku.

Ľ. Jancíková

%d blogerom sa páči toto: