Náš cirkevný zbor vznikol v 16. storočí. Levice mali dobrú polohu. Ležali blízko banských miest Pukanec, Banská Štiavnica a Nová Baňa. Tam žilo nemecké obyvateľstvo, ktoré malo priamy kontakt s nemeckými reformátormi. Levický hradný pán Štefan Dobó sa tiež hlásil k myšlienkam reformácie. Za to sa dostal aj do väzenia, kde aj zomrel. Koncom 16. storočia už existovali v Leviciach samostatné cirkevné zbory – luteránsky a kalvínsky (reformovaný). Spoločne 60. rokov užívali kostol Sv. Ladislava.

V roku 1613 sa stal superintendentom (biskupom) tzv. Matúšovskej superintendencie Mikuláš Gőnczi, farár v Leviciach.  V tom istom roku vydal v Keresztúre spis „O večeri Pánovej, podľa pravej konfesie augsburskej “. V roku 1624 im arcibiskup Peter Pázmany s pomocou vlády kostol odobral. V meste začala protireformačná misia jezuitov. V roku 1645 po skončení povstania protestantskej šľachty podľa mierovej dohody z Linz si mohli protestanti v meste postaviť chrám a získali slobodu vyznania. No počet protestantov v Leviciach sa veľmi zmenšil a toto právo si už neuplatnili. Cirkevný zbor na vyše 200 rokov zanikol.

V meste však aj vtedy žili luteráni. Tvorili diasporu okolitých cirkevných zborov – najskôr Plavých Vozokan, neskôr Čankova. V roku 1843 zosilneli a kúpili si od pravoslávnych Bulharov rozostavaný kostol. Dokončili ho, posvätili a začali používať. O dva roky, teda v roku 1845, bol samostatný luteránsky cirkevný zbor v meste po vyše 200 rokoch obnovený. Postaral sa o to najmä vážený lekárnik Ján Boleman. Ten sa aj stal prvým dozorcom obnoveného cirkevného zboru. Od reformácie sa tu vystriedalo 14 farárov. V súčastnosti je 15-tym zborovým farárom Martin Riecky.

Veľa členov pribudlo v rokoch 1947-48. Vtedy sa do Levíc prisťahovali Slováci, luteráni z Maďarska. Bola to vládami Československa a Maďarska organizovaná výmena obyvateľstva. V rokoch 1948-89 komunistická vláda utláčala cirkvi. Cirkevný zbor sa nemohol slobodne rozvíjať. V roku 1986 štát vzal cirkevnému zboru budovu fary, aby farár nemal kde bývať. Po roku 1989, po páde komunizmu, sa cirkevný zbor mohol opäť začať rozvíjať. Získal späť budovu fary aj poľnohospodársku pôdu, postavil si nový kostol, zborový dom a faru a začal misijnú prácu.

Cirkevný zbor vykonáva svoje aktivity tu v zborovom centre v Leviciach, vo filii Horša a v misijnomcentre v meste Tlmače. Slobodne vyučujeme náboženskú výchovu na základných a stredných školách. Máme dobré vzťahy s Cirkvou bratskou (Slobodná evanjelická cirkev) a s Bratskou jednotou baptistov. Spoločne organizujeme niektoré evanjelizácie a modlitebný týždeň. Počet členov nášho cirkevného zboru je 800. Chceme byť verní svojmu Pánovi v nebesiach. Učíme sa efektívne prinášať evanjelium ľuďom v meste a na okolí. Máme záujem o partnerstvo s bratmi a sestrami v zahraničí. Môže nám to priniesť pekné vzťahy a nové myšlienky.

Zoznam bratov farárov pôsobiacich v CZ Levice:

  1. Mikuláš Gőnczi , do roku 1613, superintendent (biskup)
  2. Mikuláš Markius, senior, 1613 – 1622
  3. Michal Iványi, 1623 – ?
  4. Jozef Kossányi, 1845 – 1856
  5. Eduard Grisza, 1857 – 1858
  6. Samuel Kolbenheyer, 1859 – 1861
  7. Ľudovít Schulz, 1862
  8. Michal Massányi, senior, 1862 – 1878
  9. Armín Scheifer, 1878 – 1891
  10. Anderej Bándy, senior, 1892 – 1942
  11. Ľudovít Komjáthy, 1942 – 1945
  12. Júlis Lanštiak, 1945 – 1971
  13. Ján Dobák, senior, 1971 – 2002
  14. Róbert Mišových, 2003 – 2013
  15. Martin Riecky, od 2014

Organizácia cirkevného zboru

Cirkevný zbor má sídlo v Leviciach a tvorí ho filiálka Horša a misijné centum Tlmače. Diaspóry: Čajkov, Hronské Kľačany, Hronské Kosihy, Kozárovce, Krškany, Podlužany, Rybník, Starý Tekov, Veľké Kozmálovce.